Hospodárska politika štátu
Hospodárska politika je súbor cieľov, nástrojov a opatrení štátu (vlády) na ovplyvňovanie ekonomického života.
Štát prostredníctvo nej:
• vytvára podmienky pre efektívne fungovanie trhového mechanizmu,
• ovplyvňuje rozdeľovanie dôchodkov s cieľom zmierniť nadmerné nerovnosti a rozdiely,
• pôsobí na alokáciu kapitálu (investícií) z hľadiska potrieb a záujmov ekonomiky ako celku,
• stabilizuje ekonomiku, obnovuje narušenú trhovú rovnováhu a podporuje dlhodobý ekonomický rast.
Hlavné ciele hospodárskej politiky
• dostatočne vysoké a rovnomerné tempo rastu hrubého domáceho produktu, pričom tempo rastu HDP by nemalo byť nižšie ako tempo rastu obyvateľstva,
• stabilita cenovej hladiny- nízka a stabilná miera inflácie,
• plná zamestnanosť – zamestnanosť na úrovni potenciálneho produktu, resp. nízka miera nezamestnanosti,
• vonkajšia ekonomická rovnováha – vyrovnaná obchodná a platobná bilancia so zahraničím;
• ciele nie je možné zabezpečiť súčasne,
• reálnej ekonomike sa delia na ciele preferované a obetované,
• ak sa preferujú ciele A a C, tak nutne musíme obetovať ciele B a D a naopak.
Pravidlá formovania hospodárskej politiky
Jan Tinbergen:
• 1. Tinbergenova teoréma: Hospodárska politika musí použiť najmenej toľko nástrojov, koľko má cieľov. Nemožno dosiahnuť dva kvantitatívne ciele len jedným nástrojom.
• 2. Tinbergenova teoréma: Pre každý cieľ je potrebné zvoliť nástroj, ktorý je najefektívnejší, napr. na zmeny cenovej hladiny nástroje monetárnej politiky.
Pri dlhodobejšom skúmaní hospodárskej politiky sformuloval Walter Eucken pravidlo, ktoré zahŕňa dve zásady:
Euckenovo pravidlo, ktoré zahŕňa dve zásady:
• vzhľadom na to, že hospodársko-politické opatrenia majú značnú zotrvačnosť, nemajú sa meniť skôr, ako sa prejaví ich vplyv. Príliš časté zmeny hospodársko-politických opatrení vedú k destabilizácii ekonomického systému.
• systém opatrení hospodárskej politiky musí rešpektovať špecifické zvláštnosti danej ekonomiky, to znamená, že nie je možné mechanicky preberať hospodársko-politické opatrenia, ktoré sa osvedčili v iných krajinách.
Nástroje hospodárskej politiky
• používa ich štát na zabezpečenie a realizáciu uvedených cieľov hospodárskej politiky,
podľa ich charakteru ich môžeme rozdeliť na:
• nástroje bežnej politiky – kvantitatívne, ktorých efekt možno vopred vyčísliť, lebo nespôsobujú zásadnú zmenu v správaní ekonomických subjektov (napr. presunutie niekoľkých druhov tovarov do vyššie sadzby DPH),
• systémové nástroje – kvalitatívne, ktoré zásadne menia správanie ekonomických subjektov, napr. reforma celého daňového systému.
Na tvorbe hospodárskej politiky sa podieľa:
1. štát a jeho inštitúcie (vláda = tvorba zákonov, MFSR a MHSR, Centrálna banka)
2. poradné orgány vlády (NBS, zástupcovia zamestnávateľov, odbory)
3. medzinárodné a nadnárodné inštitúcie (orgány EU)
Hlavné ciele hospodárskej politiky
- Dostatočne vysoké a rovnomerné tempo rastu HDP – ide o ekonomický rast
- Stabilita cenovej hladiny – dodržanie stabilnej miery inflácie
- Plná zamestnanosť – prirodzená miera nezamestnanosti (pri nej dokáže krajina produkovať na hranici svojich možností)
- Vyrovnaná ekonomická bilancia so zahraničím – ide o vonkajšiu ekonomickú rovnováhu
Tieto ciele nie je možné zabezpečiť všetky súčasne a preto sa delia na preferované a obetované. Ak sa krajina rozhodne preferovať ciele A a C, musí obetovať ciele B a D
Formy hospodárskej politiky
podľa nástrojov, ktoré využíva:
• monetárna (peňažná a úverová) politika, na reguláciu množstva peňazí v obehu využíva diskontnú politiku, operácie na voľnom trhu,...
• fiškálna (daňová a rozpočtová) politika - na reguláciu využíva daňovú sústava a príjmy a výdavky štátneho rozpočtu.
• dôchodková (cenová, mzdová a sociálna) politika - zabezpečuje stanovenie maximálnych cien vybraných druhov tovarov, minimálnych miezd, životného minima,…
• zahranično-obchodná politika - pôsobí na dynamiku exportu a importu a na saldo obchodnej bilancie (clá, dovozné prirážky, kvóty).
podľa cieľa, ktorý hospodárska politika sleduje:
• expanzívna hospodárka politika
– je zameraná na podporu rastu agregátneho dopytu, zvýšenie zamestnanosti a využitia výrobných kapacít, stimuláciu investícií, tzn. súhrnne na celkové urýchlenie ekonomického rastu,
– preferuje dynamický rast agregátnej ponuky a plnú zamestnanosť pred stabilitou cenovej hladiny a vyrovnanou obchodnou bilanciou zo zahraničím;
– dochádza pri nej k zvýšeniu inflácie
• reštriktívna hospodárska politika
– usiluje o spomalenie ekonomického rastu, o pribrzdenie prehrievania konjunktúry a zníženie inflačných tlakov,
– preferuje stabilitu cenovej hladiny a akceptuje spomaleniu ekonomického rastu a rast nezamestnanosti.
z hľadiska charakteru hospodárskej politiky:
• preventívna hospodárska politika je zameraná na predchádzanie vzniku ekonomickej nerovnováhy a závažných sociálno-ekonomických problémov,
• liečebná hospodárska politika až dodatočne rieši už vzniknuté ekonomické problémy, už existujúcu ekonomickú nerovnováhu, rôzne disproporcie…
z hľadiska časového horizontu:
• krátkodobá hospodárska politika je zameraná na realizáciu krátkodobých ekonomických cieľov, na riešenie aktuálnych ekonomických problémov krajiny,
– má charakter liečebnej hospodárskej politiky.
• dlhodobá hospodárska politika zahŕňa opatrenia na zabezpečenie strategických zámerov, ktoré presahujú časový horizont 1 roku.
Stabilizačná politika štátu
• stabilizačná politika je zameraná na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky, vo fáze recesie pôsobí stimulujúco a vo fáze expanzie brzdiaco
• označujeme ju aj ako hospodárska politika zameraná na stabilizáciu ekonomiky,
Ciele stabilizačnej politiky
• sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky,
• ekonomický rast - stanovuje sa požadované priemerné ročné tempo rastu HDP – „g“,
• plná zamestnanosť - stanovuje sa maximálne akceptovateľná priemerná ročná miera nezamestnanosti – „u“,
• cenová stabilita a požadovaná priemerná ročná miera inflácie – „P“,
• vonkajšia rovnováha, kde sa stanoví pomer požadovaného salda platobnej bilancie na HDP – „B“.
Úspešnosť stabilizačnej politiky
- ide o grafické znázornenie dosiahnutých makroekonomických ukazovateľov danej krajiny
vo vzťahu k cieľom stabilizačnej politiky
- v niektorých krajinách sa k základným štyrom cieľom pridávajú ďalšie (spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov, spravodlivé rozdeľovanie disponibilnej práce a neznečistené životné prostredie) = magický 7-uholník
Magický štvoruholník (Nicolas Kaldor)
• tvar a plocha štvoruholníka vyjadruje účinnosť stabilizačnej politiky,
• čím viac sa štvoruholník odlišuje od ideálneho štvorca, tým je hospodárska situácia krajiny nestabilnejšia., tzn. čím je plocha štvoruholníka väčšia, tým je stabilizačná politika úspešnejšia.
• podľa tvaru štvoruholníka – jeho hrotov – môžeme zistiť, v ktorých cieľoch je stabilizačná politika úspešnejšia (dlhšie hroty) alebo menej úspešná (krátke hroty).
• zostavujeme ho tak, že na pretínajúce sa osi nanesieme príslušnú stupnicu podľa charakteru každého z ukazovateľov zodpovedajúcich cieľom stabilizačnej politiky:
• na hornú vertikálnu os priemerné ročné tempo ekonomického rastu,
• na dolnú vertikálnu os priemernú ročnú miera inflácie,
• na pravú horizontálnu os pomer salda platobnej bilancie na HDP,
• na ľavú horizontálnu os priemernú ročnú mieru inflácie,
• na osiach sa vyznačia bodmi hodnoty jednotlivých ukazovateľov,
• spojením všetkých štyroch bodov vzniká štvoruholník, ktorého tvar a plocha sú špecifické pre každú sledovanú krajiny a obdobie.
Príklad
Graficky znázornite úspešnosť stabilizačnej politiky v roku 2000 a 2001, ak poznáme nasledovné údaje:
Monetárna politika štátu
· je založená na regulácii množstva peňazí v obehu, úrokových sadzieb a úverových podmienok
· okrem štyroch základných cieľov zabezpečuje aj makroekonomickú peňažnú rovnováhu
· realizuje ju centrálna banka, ktorá v čase expanzie uplatňuje reštriktívnu hospodársku politiku znižovaním množstva peňazí v obehu a v čase recesie využíva expanzívnu politiku a zvyšovanie množstva peňazí v obehu
Nástroje monetárnej politiky:
• využíva sa kombinácia priamych nástrojov: - regulácia investičnej činnosti (banka poskytuje úvery až po schválení štátom), regulácia spotrebnej činnosti (určenie maximálnej lehoty splatnosti)
• nepriame nástroje:
1. Politika diskontnej sadzby – bola úrokovou mierou z úverov, ktoré poskytla centrálna banka obchodným bankám
- od roku 2002 sa pre ňu používa označenie: Základná úroková miera (4,25 % v súčasnosti)
- ak centrálna banka zvýši základnú úrokovú mieru, budú obchodné banky nútené tiež zvýšiť úrokovú mieru, tým sa zníži dostupnosť úverov, znížia sa investície, to spôsobí spomalenie ekonomického rastu, zvyšovanie nezamestnanosti a zníženie inflácie
- vtedy hovoríme o REŠTRIKTÍVNEJ monetárnej politike
- ak centrálna banka zníži diskontnú sadzbu, dochádza k EXPANZÍVNEJ monetárnej politike
2. Operácie na voľnom trhu – predaj a spätný nákup štátnych cenných papierov
- ak centrálna banka predáva štátne cenné papiere, dochádza k znižovaniu množstva peňazí v obehu, teda k REŠTRIKTÍVNEJ monetárnej politike
- v okamihu ich spätného nákupu ide o EXPANZÍVNU monetárnu politiku
3. Zmena povinných minimálnych rezerv
- ak centrálna banka uplatňuje EXPANZÍVNU monetárnu politiku, znižuje povinné minimálne rezervy, ak uplatňuje REŠTRIKTÍVNU monetárnu politiku, zvyšuje povinné minimálne rezervy
4. Intervencie na devízových trhoch
- ak cena domácej meny vo vzťahu k zahraničnej klesne (depreciácia), export domácej krajiny sa zvýši, pretože domáce tovary sú pre zahraničie lačnejšími a to bude stimulovať domácu produkciu a vytvárať nové pracovné miesta = EXPANZÍVNA politika
- apreciácia
Nástroj
|
Reštriktívna MP
|
Expanzívna MP
|
Politika diskontnej sadzby
|
Zvýšenie diskontnej sadzby
|
Zníženie diskontnej sadzby
|
Operácie na voľnom trhu
|
Predaj štátnych dlhopisov
|
Nákup štátnych dlhopisov
|
Povinné minimálne rezervy
|
Zvýšenie objemu povinných minimálnych rezerv
|
Zníženie objemu povinných minimálnych rezerv
|
Intervencie na devízových trhoch
|
Apreciácia domácej meny
|
Depreciácia domácej meny
|
Fiškálna hospodárska politika
- predstavuje spôsob využitia verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu
- jej základným cieľom je dosahovanie prirodzenej miery nezamestnanosti
- hlavným nástrojom, ktorý využíva je štátny rozpočet
- ďalej využíva automatické stabilizátory a zámerné opatrenia
Štátny rozpočet
• je z hľadiska fondového chápania centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania
• je zákon, pretože jeho návrh schvaľujú zákonodarné orgány a po schválení sa stáva finančným plánom krajiny
• z účtovného hľadiska je štátny rozpočet bilanciou, ktorá sa skladá zo strany príjmov a výdavkov
• príjmovú časť štátneho rozpočtu tvoria dane a nedaňové príjmy (clá, poplatky, dary, granty)
Dane
• tvoria prevažnú časť príjmov štátneho rozpočtu
• sú to povinné platby smerujúce od právnických a fyzických osôb do štátneho rozpočtu
• súbor všetkých daní, ktoré sú všetky ekonomické subjekty povinné zaplatiť tvorí daňovú sústavu
• v rámci každej daňovej sústavy rozlišujeme priame a nepriame dane
• priame dane sa vzťahujú na presne definovaný subjekt a určujú sa z daňového základu, ktorým je príjem alebo majetok daňovníka (dane z príjmov a miestne dane)
• nepriame dane sa započítavajú do cien tovarov a služieb a ich špecifikom je to, že ich platia kupujúci ale do štátneho rozpočtu ich odvádzajú predávajúci (DPH a spotrebné dane)
• výdavky zo štátneho rozpočtu môžeme rozdeliť na výdavky na nákup spotrebných a investičných statkov a služieb a transferové platby (sociálne príspevky a dotácie)
• transferové platby sa nezapočítavajú do HDP a štátne orgány za ne nezískavajú žiadnu protihodnotu
• na základe vzťahu medzi výdavkovou a príjmovou časťou štátneho rozpočtu rozlišujeme tri typy rozpočtu:
1. vyrovnaný štátny rozpočet (T (dane) = G (výdavky štátu))
2. prebytkový štátny rozpočet (T > G)
3. schodkový štátny rozpočet (T < G)
• opakovaním deficitov štátneho rozpočtu vzniká štátny dlh
Automatické stabilizátory
• sú také mechanizmy, ktoré po zavedení do ekonomiky fungujú bez toho a by niekto rozhodoval o ich použití
• v čase expanzie pôsobia na zníženie agregátneho dopytu a tým aj agregátneho produktu a v čase recesie pôsobia na ich zvyšovanie
1. Systém progresívneho zdaňovania dôchodkov
• v čase expanzie rastú dôchodky, ale pôsobenie tohto systému, výška disponibilného dôchodku rastie pomalším tempom a tým sa brzdí dopyt po spotrebných aj investičných statkoch
2. Podpory v nezamestnanosti
• v čase expanzie dosahujú podpory minimálnu úroveň a v čase recesie rastú, čim sa zvyšuje disponibilný dôchodok domácností a tým aj agregátny dopyt
3. Subvencie k cenám poľnohospodárskych plodín
• v čase expanzie rastie dopyt po poľnohospodárskej produkcii a preto môžu farmári predávať svoju produkciu za ceny vyššie ako sú ich výrobné náklady
• z tohto dôvodu im štát nemusí poskytovať subvencie
• v čase recesie agregátny dopyt klesá, farmári predávajú za ceny nižšie ako sú ich výrobné náklady a štát im poskytuje vyššie subvencie
Zámerné alebo diskrétne opatrenia
• majú vplyv na výšku agregátneho dopytu a agregátnej ponuky, ktorých zmena vyvolá zmenu agregátneho dopytu
• patria k nim opatrenia:
- zmena daňových sadzieb
- zmena v štruktúre vládnych výdavkov
- zmena veľkosti jednotlivých vládnych výdavkov
• ich vplyv vyjadrujeme pomocou fiškálnych multiplikátorov
• podstata multiplikátorov spočíva v tom, že ak vláda zvýši svoje výdavky alebo dane o jednotku, zvýši sa agregátny dopyt o viac ako jednotku
• rozlišujeme tri typy multiplikátorov:
1. Výdavkový multiplikátor
• vyjadruje účinok zvýšenia vládnych výdavkov o jednotku na výšku agregátneho produktu a je závislý od hraničného sklonu k spotrebe
2. Daňový multiplikátor
• je menší ako výdavkový multiplikátor a to o hodnotu hraničného sklonu k spotrebe
3. Multiplikátor vyrovnaného rozpočtu
• ak sa súčasne zvýšia dane aj výdavky štátu o jednotku, bude to mať z rozpočtového hľadiska nulový účinok
• z fiškálneho hľadiska ide o expanzívnu hospodársku politiku, pretože hodnota výdavkového multiplikátora je väčšia ako hodnota daňového multiplikátora
• v Lafferovej krivke zodpovedajú daňové príjmy štátu v rozličnej výške daňových sadzieb, pričom maximálna hodnota sa dosahuje pri 50 % daňovej sadzbe
• zvyšovanie daňových sadzieb nad 50 % vedie k tomu, že ekonomické subjekty nemajú záujem byť ekonomicky aktívnymi
Dôchodková hospodárska politika
• predstavuje zásahy štátu do vývoja nominálnych dôchodkov a cien zamerané na zvýšenie dostupnosti statkov a služieb, ktorými sa uspokojujú základné potreby a na druhej strane na podporu podnikov, ktoré takéto statky a služby poskytujú
• uskutočňuje sa pomocou cenovej a necenovej regulácie
• pri necenovej regulácii pôsobí štát na ovplyvňovanie výšky dôchodkov domácností aj firiem, pričom využíva predovšetkým dane a rôzne formy sociálnej pomoci
• cenová regulácia sa uskutočňuje pomocou dvoch hlavných nástrojov:
1. Maximálna cena
• štát ju určuje vtedy, keď má záujem chrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami statkov a služieb, ktorými sa uspokojujú existenčné potreby človeka (je nižšia ako trhová cena)
2. Minimálna cena
• štát ju na jednej strane využíva na podporu výrobcov, ktorí produkujú životne nevyhnutné statky a služby
• v tomto prípade minimálna cena zabezpečí výrobcom vrátenie výrobných nákladov
• na druhej strane sa využíva minimálna cena na ochranu vlastníkov výrobných faktorov (určenie minimálnej mzdy)
• okrem cenovej a nechcenej regulácie štát využíva štátne investičné nákupy ktorých úlohou je stabilizovať ceny, ktoré podliehajú sezónnych výkyvom (výkup poľnohospodárskych prebytkov)
Zahranično-obchodná politika
DOPLNIT POZNAMKY
Sociálna politika štátu
• je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny
• realizuje sa prostredníctvom subjektov, ktoré ju koncipujú a pripravujú
• základným subjektom je štát a jeho orgány (ministerstvá a vláda), zamestnávatelia, odbory, obce, charitatívne organizácie a občania, domácnosti a rodiny
• objektmi sociálnej politiky sú obyvatelia ako celok, ale aj jednotlivci a určité skupiny obyvateľov
Ciele sociálnej politiky:
- sú žiaduce stavy sociálnej sféry očakávané v budúcnosti
- ide o sústavu cieľov, ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ a ten je rozvoj človeka a spôsob jeho života
- tento všeobecný cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky
Všeobecné princípy:
1. Princíp sociálnej spravodlivosti – sociálna spravodlivosť sa chápe ako výsledok usilovnosti človeka a súčasne jeho vôľa pomôcť slabším, chorým, sociálne odkázaným alebo nezamestnaným
2. Princíp sociálnej solidarity – je založený na vzájomnej podpore medzi ľuďmi
3. Princíp sociálnej subsidiarity – človek si má najprv pomôcť sám, potom sa obrátiť na svoju rodinu, priateľov, prípadne charitu a až nakoniec na štát
4. Princíp participácie – človek nie je len pasívnym príjemcom sociálnej politiky, ale sám sa podieľa na jej tvorbe
Funkcie sociálnej politiky
- Ochranná funkcia – sociálna politika sa snaží odstrániť alebo zmierniť dôsledky nepriaznivých situácií (choroba, nezamestnanosť, staroba)
- Rozdeľovacia funkcia – súvisí s princípom spravodlivosti a snaží sa zmierniť nerovnaké východiskové postavenie občanov
- Stimulačná funkcia – podporuje ľudí k žiaducemu sociálnemu správaniu
- Preventívna funkcia – snaha predchádzať nepriaznivým udalostiam alebo škodám, ktoré môžu vzniknúť
- Homogenizačná funkcia – je úzko spätá s rozdeľovacou funkciou (ide o poskytovanie rovnakých možností vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti
Na Slovensku má sociálne zabezpečenie tri základné formy:
- Sociálne poistenie – úlohou sociálneho poistenia je ochrana obyvateľov v rôznych situáciách a to najmä vtedy ak ide o následky vzťahujúce sa k pracovnej sile (materstvo, pracovná neschopnosť)
- Sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, ktoré sa najčastejšie využívajú v situáciách hmotnej núdze (nastáva, keď je občan bez príjmu) a má formu dočasných platieb
- Sociálna podpora (rodinné dávky) – štát sa prostredníctvom nich podieľa na riešení životných situácií (narodenie dieťaťa, jeho výživa a výchova alebo úmrtie člena rodiny)
Hlavným nástrojom sociálnej politiky na Slovensku sú transferové platby a okrem nich štát využíva v rámci sociálnej politiky aj nástroje fiškálnej politiky (daňový bonus).
Transferové platby vypláca ÚPSVaR a sociálna poisťovňa.
Sociálna politika na Slovensku je zameraná predovšetkým do štyroch oblastí:
- Podpora rodín
- Pomoc sociálne odkázaným
- Podpora zamestnanosti
- Podpora zdravotne postihnutých
PODPORA RODÍN
• je zameraná na podporu rodín pri narodení dieťaťa, jeho výchove a výžive, ako aj na podporu v mimoriadnych situáciách
Jednotlivé dávky:
• prídavok na dieťa – je to príspevok na výchovu a výživu dieťaťa (540 Sk)
• rodičovský príspevok – rodič ho dostáva do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov ak je dieťa vážne choré (4560 Sk)
• príspevok pri narodení dieťaťa – jednorázový príspevok na pokrytie nevyhnutných potrieb novorodenca a jeho hodnota je 4560 Sk
• príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – poskytuje sa pri prvom narodenom dieťati a jeho hodnota je 11 000 Sk
• príspevok rodičom, ktorým sa narodili trojčatá alebo sa im v priebehu dvoch rokov narodili dvojčatá – vypláca sa raz ročne a jeho výška je závislá od veku dieťaťa
• príspevok na pohreb – 2 400 Sk
• jednorázový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti – poskytuje sa dieťaťu na podporu zabezpečenia základného ošatenia, obuvi, nábytku (9 550 Sk)
• jednorázový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti – slúži na podporu osamostatnenia sa (23 910 Sk)
• materská dávka – budúca matka má na ňu nárok 28 týždňov, ktorých 6 týždňov sa môže čerpať pred narodením dieťaťa a vypočítava sa ako podiel hrubej mzdy
• daňový bonus – ide o podporu a motiváciu jedného z rodičov, aby si udržal zamestnanie, uplatňuje sa na každé dieťa a odpočítava sa zo základu daňe (6 570 Sk za rok)
POMOC SOCIÁLNE ODKÁZANÝM
• je zameraná na pomoc občanom nachádzajúcim sa v sociálnej núdzi (človek sa nachádza v hmotnej núdzi, ak jeho príjem a príjem osôb, ktoré sa s ním posudzujú nedosahuje životné minimum a človek nedokáže svoj prijem zvýšiť vlastným pričinením)
Jednotlivé dávky
• dávka v hmotnej núdzi – jej cieľom je zmierniť nepriaznivú sociálnu situáciu (k základnej dávke si môže občan uplatniť nárok na príspevky – na príspevok na bývanie, na zdravotnú starostlivosť, na ochranný príspevok a aktivačný príspevok)
PODPORA ZAMESTNANOSTI
• ide o aktívnu podporu nezamestnaných pri hľadaní práce ako aj o pomoc pri udržaní si získanej práce
Jednotlivé dávky:
• dávka v nezamestnanosti
• príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť – môže o ňu požiadať nezamestnaný, ktorý je evidovaný na úrade práce minimálne 4 mesiace a mal by slúžiť na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich s rozbehom podnikania
• príspevok na sťahovanie sa za prácou – môže ho získať uchádzač o zamestnanie, ktorý je v evidencii minimálne 6 mesiacov a miesto výkonu jeho nového zamestnania je od jeho bydliska vzdialené minimálne 30 km, poskytuje sa raz za dva roky
• príspevok na vykonávanie absolventskej praxe – vypláca sa absolventovi školy a jeho hodnota je 1 700 Sk
• príspevok na dochádzku za prácou – 2 000 Sk
PODPORA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH
• je určená na prekonávanie zdravotných dôsledkov zdravotného postihnutia ako aj na pomoc pri zamestnávaní zdravotne postihnutých občanov
• príspevky na prekonanie sociálnych dôsledkov sa označujú ako kompenzácie a môžu mať formu príspevku na osobnú asistenciu, príspevku na motorové vozidlo, príspevku na úpravu bytu, príspevku na diétne stravovanie, príspevku na slepeckého psa
• podpora zamestnávania zdravotne postihnutých občanov sa robí prostredníctvom príspevku na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní
Životná úroveň alebo kvalita života
• životná úroveň je historicky podmienený stupeň uspokojenia hmotných aj duchovných potrieb obyvateľstva a zároveň je to súhrn životných, existenčných, pracovných a iných podmienok, v ktorých sú tieto potreby uspokojované
• v minulosti sa ekonomické subjekty zameriavali na uspokojovanie svojich potrieb prostredníctvo spotreby hmotných statkov
• vysoká hmotná spotreba bola symbolom bohatstva krajiny a blahobytu jej obyvateľov
• spoločnosť však bola značne dôchodkovo rozvrstvená čo naznačuje rozdielnu úroveň hmotnej spotreby
• na meranie vznikajúcej dôchodkovej nerovnosti sa používa Giniho koeficient, pri ktorého výpočte sa vychádza z Lerenzovej krivky
• podľa Giniho koeficientu dochádza v celosvetovom meradle k narastaniu dôchodkovej nerovnosti, ale neplatí to pre Južnú Ameriku, kde sa dôchodková nerovnosť znižuje
• v súčasnosti nastáva postup od kvantitatívnych ku kvalitatívnym ukazovateľom kvality života, t. z. že kvalita života sa spája so spotrebou sebarealizácie, spotrebou pocitu vlastnej užitočnosti, aktívneho využitia voľného času, pozitívnych medziľudských vzťahov
Ukazovatele kvality života
• umožňujú zachytiť zmeny v kvalite života
1. Čistý ekonomický blahobyt (NEW)(index bohatstva národov)
- vyjadruje prínos ekonomiky pre rozvoj človeka, pričom zohľadňuje hodnotu svojpomocných aktivít, hodnotu voľného času, hodnoty získané z tieňovej ekonomiky ako aj znečistenie životného prostredia
- tieto hodnoty sa do výšky HDP ani HNP nezapočítavajú
- vypočítame ho ako:
NEW = HNP + hodnota voľného času + tieňová ekonomika – škody na životnom prostredí
2. Index ľudského rozvoja (HDI)
- ľudský rozvoj je charakterizovaný ako rozširovanie a prehlbovanie možností ľudí žiť dlhý, zdravý a tvorivý život
- k tomu prispieva priaznivá politická klíma, stabilná ekonomika, vzdelávací systém, kvalitné zdravotnícke služby, sociálny systém
- pri jeho výpočte sa berú do úvaha nasledovné činitele: dĺžka života obyvateľstva danej krajiny, dosiahnutá vzdelanostná úroveň a hodnota reálneho hrubého domáceho produktu pripadajúceho na jedného obyvateľa vyjadrená v USD
- okrem týchto ukazovateľov sa používa index ekonomickej slobody, index ľudského utrpenia, index konkurencieschopnosti ekonomiky