Makroekonómia – Všeobecná ekonomická teória
Všeobecná ekonomická teória – objasňuje základné Ekonomické pojmy a súvislosti medzi ekonomickými javmi a procesmi
ME skúma fungovanie ekonomiky ako celku
Mikroekonómia skúma a analyzuje správanie jednotlivých ekonomických subjektov.
Prístupy ekonomického myslenia (pozitívny a negatívny)
Pozitívna ekonómia – cieľ: popísať ekonomickú realitu a hľadať zákonitosti jej fungovania
Normatívna ekonómia sa snaží nájsť odpoveď na otázku aká by ekonomika mala byť – vytvára odporúčania pre správanie mikrosféry a makrosféry.
Funkcie ekonómie:
- poznávacia funkcia: ekonómia skúma ekonomické javy a procesy a snaží sa ich vysvetliť
- pragmatická (praktická): využitie poznatkov ekonómie pri správaní jednotlivých ekonomických subjektov
- metodologická funkcia: ekonómia je teoretickým podkladom pre ďalšie ekonomické vedy
Metodológia ekonómie
Metódy, ktoré sú využívané v spoločenských vedách:
A: Empirické vedy – využívajú rôzne poznatky podľa vlastných skúseností
a: pozorovanie – poznať zákonitosti fungovania pozorovaného subjektu
b: meranie – forma pozorovania, pri ktorom vyjadrujeme kvantitatívnu stránku pozorovaných javov
c: experiment – javy reálneho ekonomického sveta sú skúmané za riadených a kontrolovaných podmienok
B: Teoretické metódy – využívajú teoretické vedomosti získané v iných vedných disciplínach
a: všeobecné – sú využívané vo všetkých vedných disciplínach – logické, klasické
1. abstrakcia – skúmaním určitého subjektu zisťujeme spoločné znaky určitej skupiny
javov a procesov
2. analýza – rozkladáme zložitú ekonomickú situáciu na jednotlivé časti
3. syntéza - myšlienkové zjednotenie jednotlivých častí vyčlenených prostredníctvom analýzy
4. indukcia a dedukcia – zovšeobecnenie získaných poznatkov + postup od všeobecného k jednotlivému
b: špeciálne – systémové, kvantitatívne (matematická štatistika), sociologické (sociálna
štatistika, komparatívne (porovnanie dvoch javov)
Omyly a problémy vznikajúce pri ekonomickom uvažovaní
- nedodržanie predpokladu ceteris paribus (ostatné premenné nezmenené) – na ekonomické javy pôsobí celý rad faktorov a ak chceme skúmať vplyv len jedného z nich musíme predpokladať, že ostatné sa nezmenia
- „post hock“ klam – mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti na základe časovej nadväznosti
- omyl kompozície – nesprávne posudzovanie z časti na celok – nie vždy to čo je dobré pre jednotlivca je dobré aj pre celú skupinu
- subjektívnosť
- neistota v ekonomickom myslení – ekonomické zákony platia v priemere a nemusia platiť pre jednotlivcov
- ignorovanie sekundárnych účinkov – ak štát zvýši minimálnu mzdu, je to pre zamestnancov lepšie, ale zamestnávatelia musia odvádzať vyššie odvody, práca je nákladnejšia a musia prepúšťať.
Základné pojmy
POTREBA – je určitý nedostatok, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa o jeho odstránenie
- patrí k najvšeobecnejším podnetom hospodárskej činnosti
Delenie: 1. Základné alebo rozdelenie podľa naliehavosti:
a. Životne nevyhnutné – biologické potreby – stravovanie, bývanie, odievanie
b. Kultúrne a luxusné potreby – návšteva divadla, šperky, automobily
2. V závislosti od toho, či uspokojujú jednotlivca alebo skupinu:
a. Individuálne potreby
b. Kolektívne potreby – potreba mesta mať divadlo, kino, nemocnicu
3. Na základe ekonomického prístupu:
a. Neekonomické – vykanie
b. Ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti
4. Podľa charakteru potrieb:
a. Hmotné, materiálne – potreba odievania sa, automobilu
b. Nehmotné – potreba vzdelávania, lásky, priateľstva
STATKY – sú to užitočné predmety hmotnej podoby a slúžia na uspokojovanie potrieb
- môžu byť výsledkom prírodných procesov alebo hospodárskej činnosti
Delenie: 1. Voľné statky – sú prístupné všetkým ľuďom a na ich získanie nemusíme
vynaložiť žiadnu námahu
2. Ekonomické (vzácne) statky – sú výsledkom ekonomickej činnosti ľudí
a nevyskytujú sa v neobmedzenom množstve
- podľa vlastníctva statky delíme na: verejné a súkromné
- podľa použitia: kapitálové statky (slúžia na výrobu ďalších statkov, obnovu opotrebovaných statkov alebo rozšírenie výrobných kapacít) a spotrebné statky (priamo sa spotrebujú)
- podľa finality: medziprodukty, ktoré v jednej fáze výrobného procesu predstavujú output a v druhej fáze predstavujú input a finálne statky
VÝROBOK – je statok, ktorý vznikol vo výrobnom procese
TOVAR – je výrobok, ktorý sa k spotrebiteľovi dostáva prostredníctvom trhu
INPUT – je výrobný zdroj alebo vstup, ktorý sa do výrobného procesu dostáva za účelom dosiahnutia určitého výstupu
OUTPUT – je výsledok výrobného procesu
SLUŽBY – sú užitočnou ľudskou činnosťou, ktorá uspokojuje potreby ľudí svojim priebehom
- majú nehmotnú podobu
- delenie: 1. Výrobné služby
2. Nevýrobné služby
- podľa predmetu služby: 1. Vecné služby – sú vykonávané na určitých
Statkoch
2. Osobné služby – sú poskytované ľuďom
- z hľadiska subjektu, ktorý služby poskytuje:
1. Trhové služby
2. Netrhové služby – sú poskytované štátom (obrana)
- rozdelenie podľa subjektu, ktorému sú služby poskytované:
1. Verejné – prinášajú celospoločenský úžitok (divadelné podujatia)
2. Súkromné – prinášajú úžitok jednotlivcovi
3. Miešané – pri súkromnej spotrebe prinášajú celospoločenský
Úžitok (vzdelávanie, školstvo)
PRODUKT – je všetko, čo slúži na uspokojovanie potrieb – výrobok, služba, myšlienky,
osoby, organizácie, miesta
UŽITOČNOSŤ – je to pocit uspokojenia potreby
SPOTREBA – je to nepretržitý proces uspokojovania potrieb
VÝROBA – premena vzácnych zdrojov na statky
Trh a trhový mechanizmus
Triáda ekonomických problémov – 3 základné ekonomické otázky
- každá spoločnosť musí riešiť tri základné otázky: čo? (aké výrobky, sortiment, množstvo), ako? (technológia, zdroje, spôsob kombinovania zdrojov) a pre koho? (konečný spotrebiteľ, určenie na súčasnú alebo budúcu spotrebu) vyrábať
- podľa toho, akým spôsobom spoločnosť rieši triádu ekonomických problémov rozlišujeme nasledovné typy ekonomík :
A: tradičné zvykové hospodárstvo – prírodno-naturálne hospodárstvo – triáda sa rieši na základe zvykov a tradícií
B: príkazová ekonomika – je založená na centrálnom riadení a plánovaní a spoločnom vlastníctve
- všetky ekonomické problémy rieši štát
C: trhová ekonomika – opiera sa o princípy slobodného podnikania, odpovede na triádu sa hľadajú priamo na trhu na základe cien, ziskov a strát, stimulácií trhu
D: zmiešaná ekonomika – sociálne trhové hospodárstvo – obsahuje prvky trhovej aj príkazovej ekonomiky
Prvý človek, ktorý definoval trh bol Adam Smith a fungoval na princípe neviditeľnej ruky
Trh – je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti zahŕňajúci rozličné nástroje, formy, mechanizmy a sociálno-ekonomické vzťahy, ktoré túto výmenu umožňujú
Trh – je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti zahŕňajúci rozličné nástroje, formy, mechanizmy a sociálno-ekonomické vzťahy, ktoré túto výmenu umožňujú
Formy a typy trhov
1. z územného hľadiska:
- miestny trh – historicky prvá forma trhu (jarmok)
- regionálny trh – vzniká spájaním miestnych trhov (vinobranie)
- národný trh – vznikol spájaním regionálnych trhov
- medzinárodný trh – vznikol na základe medzinárodnej špecializácie a deľby práce
- trh integračných zoskupení – trhy v rámci Európskej únie
- svetový trh – vzniká spájaním medzinárodných trhov
2. hľadisko predmetu kúpy a predaja:
- trh výrobkov a služieb
- trh výrobných faktorov
- finančný trh
3. podľa počtu sledovaných tovarov
- čiastkový trh – predáva sa na ňom len jeden druh tovarov
- agregátny trh - vzniká spájaním čiastkových trhov
4. podľa stupňa organizovanosti:
- organizovaný trh – výmena sa uskutočňuje podľa presne stanovených pravidiel (burza)
- neorganizovaný, neformálny trh – susedská výpomoc, nie sú stanovené pravidlá výmeny
5. podľa podmienok pre fungovanie komponentov trhu:
- voľný trh – dopyt a ponuka pružne reagujú na zmenu ceny
- regulovaný trh – dopyt a ponuka sú regulované, napr.: úradne
6. z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom:
- legálny, oficiálny trh
- nelegálny trh – sivý trh (legálna výmena vykonávaná nelegálnym spôsobom – zamestnanci pracujúci na čierno), čierny trh (trh trestnej činnosti)
Základné úlohy trhu
1. poskytovanie informácií – informácie o potrebách, výrobných možnostiach, kúpyschopnom dopyte, a pod.
- nositeľom informácií je cena tovarov a služieb
2. poskytovanie podnetov pre správanie sa výrobcov a domácností – ako využívať vzácne ekonomické zdroje, ako majú výrobcovia znižovať výrobné náklady
3. rozdeľovanie dôchodkov
Nedokonalosti trhu
- sú spojené s existenciou nedokonalej konkurencie, externalít a verejných statkov
- narušujú fungovanie trhu
Externality
- predstavujú neželateľný vedľajší efekt fungovania trhu
- vznikajú ako vedľajšie efekty výroby alebo spotreby
- pozitívne externality – vznikajú vtedy, keď niektoré ekonomické subjekty získavajú výhody, ktoré samy nehradia
- negatívne externality – vznikajú vtedy, keď určitému ekonomickému subjektu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej činnosti iných subjektov (škody na životnom prostredí, reklama)
Verejné statky
- sú to také statky, ktoré musia byť poskytnuté ľuďom bezplatne a žiadneho človeka nemožno vylúčiť z ich spotreby
Trhový mechanizmus
- predstavuje súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordinovať slobodné rozhodnutia jednotlivých ekonomických subjektov o alokácii (prerozdelení) výrobných faktorov, o cenách tovarov,... a to na základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom
- je tiež systémom viacerých prvkov (trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka, trhová cena) ktoré sa na trhu vzájomne ovplyvňujú a prispievajú k tomu, že výsledkom tejto interakcie je určitý poriadok
Trhové subjekty:
- firmy, domácnosti a štát, pričom každý z týchto subjektov má špecifické záujmy a ciele, ktoré determinujú ich správanie
Domácnosti (dopyt) – vystupujú na trhu výrobných faktorov ako predávajúci (ponuka) a na trhu výrobkov a služieb ako kupujúci (dopyt)
- ich cieľom je uspokojiť svoje potreby
Firmy (ponuka) – vyrábajú tovary s cieľom ich predaja a teda dosiahnutia zisku
- na trhu výrobkov a služieb vystupujú ako predávajúci (ponuka) a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci
Štát – stanovuje podmienky pre činnosť ostatných trhových subjektov
- snaží sa pri tom zabezpečiť stabilitu trhu, rovnosť rozdeľovania dôchodkov a efektívnosť trhového mechanizmu
Trhová konkurencia
- je proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu
Základné rozdelenie konkurencie:
- konkurencia medzi ponukou a dopytom – vytvára sa pri nej rovnovážna cena
- konkurencia medzi spotrebiteľmi (konkurencia na strane dopytu) – je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie
- konkurencia medzi výrobcami (konkurencia na strane ponuky) – je motivovaná záujmom vyrobiť a predať čo najviac a čo najvýhodnejšie, uskutočňuje sa vo forme cenovej konkurencie a necenovej konkurencie (poskytovanie úverov, kvalita)
Z hľadiska podmienok, ktorí majú jednotlivý výrobcovia na trhu rozlišujeme dokonalú a nedokonalú konkurenciu.
- dokonalá konkurencia – základom dokonalej konkurencie sú rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov
- nedokonalá konkurencia – výrobcovia vyrábajú výrobky, ktoré sa navzájom odlišujú a každý výrobok predstavuje významnú časť ponuky
Dopyt
- predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť v závislosti od ceny
- rozlišujeme:
- individuálny dopyt – dopyt jediného kupujúceho po jednom výrobku
- trhový (čiastkový) dopyt – je to dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku
- agregátny dopyt – je to súčet dopytov na všetkých čiastkových trhoch
- vyjadruje objem statkov a služieb, ktorý všetky trhové subjekty
vystupujúce na strane dopytu nakúpia pri daných cenách, dôchodkoch
a ostatných faktoroch
- krivka dopytu – vyjadruje vzťah medzi trhovou cenou a požadovaným množstvom
- platí tu zákon klesajúceho dopytu ak cena tovarov rastie pri zachovaní
podmienky ceteris paribus dopyt klesá
Obrázok
Faktory ovplyvňujúce krivku dopytu:
- Cena daného tovaru (PX) – tento faktor spôsobuje pohyb po krivke dopytu
- Ceny substitučných a komplementárnych tovarov (PY) – ak sa snažia ceny substitučných tovarov spôsobí to zníženie dopytu po danom tovare
- doplnkový tovar – komplementárny tovar (napr.: auto a brzdy v aute) ak ceny komplementárnych tovarov klesajú, spôsobí to zvýšenie dopytu po danom tovare
- Dôchodok spotrebiteľa (I) – pri zvýšení dôchodkov dopyt po väčšine tovarov stúpa
- Preferencie spotrebiteľa (T)
- Rozsah trhu (X) – rozsah trhu je počet domácností
- Ostatné faktory (F) – napr.: počasie, ročné obdobie
Ponuka
- vyjadruje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú predávajúci ochotný predať v závislosti od ceny
- predstavuje súhru všetkých zamýšľaných predajov, k ktorými výrobcovia prichádzajú na trh s cieľom predať ich za určitú cenu
- rozlišujeme:
- individuálnu ponuku – je ponuka jedného výrobku jedným výrobcom
- čiastková (trhová) ponuka – ponuka jedného výrobku viacerými výrobcami
- agregátna ponuka – je súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré sú všetci výrobcovia
ochotný vyrábať a predávať pri určitej úrovni cien
- krivka ponuky – vyjadruje vzťah medzi ponúkaným množstvom a cenou
- platí tu zákon rastúcej ponuky, s rastom ceny produkcia tovarov a služieb
stúpa a stúpa teda aj ponuka
Obrázok
Faktory ovplyvňujúce krivku ponuky:
- Cena daného tovaru (PX) – zmena ceny daného tovaru, pohyb po krivke
- Technológia využívaná pri výrobe (α) – zlepšenie technológie znamená zvýšenie ponuky
- Ceny vstupov (PK) – pri zvýšení cien vstupov sa ponuka znižuje
- Ceny alternatívnych výrobkov (PN) – ak sa ceny alternatívnych výrobkov znižujú, ponuka daného výrobku stúpa
- Regulačné opatrenia vlády (R) – ponuku vždy znižujú (cena maximálnej hodnoty výrobkov)
- Organizácia trhu (O) – určuje koľko výrobcov máme na trhu, čím viac výrobcov tým vyššia ponuka
Trhová cena
- je vyjadrením určitého pomeru medzi dopytom a ponukou
- funkcie trhovej ceny:
- Informačná – cena sprostredkúva prenos informácií o potrebách, preferenciách, disponibilných zdrojoch
- Alokačná (regulačná) – na základe cenových zmien sa k trhu vylučujú z trhu trhové subjekty, pre ktoré je cena príliš vysoká alebo sa prilákavajú nové trhové subjekty
- Stimulačná – stimuluje výrobcov k znižovaniu výrobných faktorov a k efektívnejšiemu využívaniu výrobných zdrojov
- Obmedzovacia – vylučuje z trhu tých spotrebiteľov, ktorí nie sú ochotný alebo schopný zaplatiť za tovary a služby trhovú cenu
- Distribučná – sprostredkúva prenos dôchodkov pri výmenných transakciách
Cenová elasticita dopytu
Elasticita – grec. Poddajnosť, pružnosť
Elasticita dopytu vyjadruje citlivosť požadovaného množstva na zmenu ceny
- túto citlivosť posudzujeme na základe koeficientu reakcie, ktorý vyjadruje vzťah medzi percentuálnou zmenou požadovaného množstva a percentuálnou zmenou ceny (dopísať vzorec)
V závislosti od koeficientu reakcie budeme rozlišovať nasledovné druhy elasticity dopytu:
- Elastický dopyt 1 < E <nekonečno (Qd > P)
- Neelastický dopyt 0 < E < 1 (Qd < P)
- Jednotková elasticita dopytu E = 1 (Qd = P)
- Dokonale elastický dopyt E = nekonečno – pri nulovej alebo minimálnej zmene ceny sú domácnosti ochotné kúpiť akékoľvek množstvo tovarov a služieb
- Dokonale neelastický dopyt E = 0
Spôsoby výpočtu elasticity
- Oblúková elasticita – vyjadruje elasticitu medzi dvoma bodmi a to medzi východiskovým, požadovaným množstvom alebo cenou a konečným požadovaným množstvom a cenou (dopísať vzorec)
- Bodová elasticita – využíva sa vtedy, ak sa reakcia na zmenu ceny mení
Faktory vplývajúce na zmenu elasticity dopytu:
- Faktor času – v krátkom období je elasticita nižšia ako v dlhom období
- Dostupnosť voľných substitútov
- Význam pre spotrebiteľa
- Spotrebné zvyklosti
Cenová elasticita ponuky
Odráža závislosť zmeny ponúkaného množstva od zmeny ceny
Vyjadrujeme ju pomocou koeficientu reakcie, ktorý dáva do pomeru percentuálnu zmenu ponúkaného množstva a percentuálnu zmenu ceny
vzorec
- Elastická ponuka 1 < E<nekonečno (Qs > P)
- Neelastická ponuka 0 < E < 1 (Q<P)
- Jednotková elasticita ponuky E = 1 (Q = P)
- Dokonale elastická ponuka E = nekonečno
- Dokonale neelastická ponuka E = O
Faktory ovplyvňujúce elasticitu ponuky:
- Čas – v ultrakrátkom období je elasticita nulová a v dlhom období môže dosiahnuť nekonečnú elasticitu
- Technológia
- Druh statkov
- Klimatické podmienky
Trh výrobných faktorov
Výrobné faktory zabezpečujú plynulé fungovanie transformačného procesu podniku
Rozdelenie výrobných faktorov:
- Z podnikového hľadiska predstavujú výrobné faktory hmotno-energetické prvky, činnosti, ich vzájomné väzby a väzby na vonkajšie prostredie. Presnejšie sa označujú podnikové výrobné faktory a delíme ich na:
- Elementárne
- Dispozitívne
- Dodatočné
- Z národohospodárskeho hľadiska predstavujú výrobné faktory vstupy do výroby, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie transformačného procesu a používajú sa v podniku za účelom vytvorenia novej úžitkovej hodnoty vo forme finálneho produktu
· Pôda
· Prírodné zdroje
· A
· Práca – činnosť človeka zameraná na vyrábanie výrobkov a poskytovanie služieb
· Kapitál – sú také hmotné a nehmotné statky, ktoré neslúžia bezprostredne na spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov
· Veda a organizácia
Vzťahy na trhu výrobných faktorov sa vysvetľujú na prostredníctvom termínov: celkový produkt, hraničný produkt, hraničné výnosy, hraničné náklady.
- Produkčná funkcia – vyjadruje vzťah medzi potrebným množstvom inputov a množstvom outputu, ktorý môžeme získať
- Celkový produkt TP – maximálny objem produkcie
- Hraničný produkt MP – vyjadruje prírastok celkového produktu pripadajúci na jednotku prírastku niektorého z výrobných faktorov, pri ostatných faktoroch nezmenených (je to dodatočný produkt, ktorý vznikol pridaním dodatočnej jednotky určitého vstupu, pričom ostatné vstupy sa nemenia)
- Hraničné výnosy (príjem z hraničného produktu) MRP – hraničný produkt vyjadrený v peniazoch
Aj v dokonalej konkurencii vyjadríme hraničné výnosy ako hraničný produkt × cena jednotky produkcie (MRP = MP × P). V podmienkach nedokonalej konkurencie predstavujú hraničné výnosy príjem, ktorý získava firma využitím dodatočnej jednotky výrobného faktora, pričom ostané ostávajú nezmenené.
- Hraničný príjem MR – firma ho dosiahne predajom dodatočnej jednotky produktu
Krivka hraničných výnosov predstavuje krivku dopytu po výrobnom faktore a hraničné výnosy predstavujú cenu, ktorú je firma ochotná zaplatiť za jednotku príslušného výrobného faktora
- Hraničné náklady MC – predstavujú tú časť nákladov, o ktorú sa zvýšia celkové náklady firmy pri získavaní dodatočnej jednotky výrobného faktora
Firma pri rozhodovaní o využití dodatočného výrobného faktora porovnáva hraničné výnosy a hraničné náklady príslušného výrobného faktora. Ak sú hraničné náklady nižšie alebo rovné hraničným výnosom, je pre firmy efektívne využiť dodatočnú jednotku výrobného faktora. Ak sú hraničné náklady vyššie ako hraničné výnosy, firma výrobný faktor už nevyužije.
Základné ekonomické zákony
- Zákon vzácnosti – statky sú vzácne, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. Preto sa musíme rozhodovať medzi alternatívami a prijímať racionálne rozhodnutia ako najvhodnejším spôsobom a najefektívnejšie vyrábať a uspokojovať potreby.
- Zákon substitúcie – ak sa v ekonomike v plnom rozsahu využívajú existujúce výrobné zdroje, pri zvýšení produkcie jedného výrobku zákonite dochádza k znižovaniu produkcie iného výrobku
Zákon substitúcie a zákon vzácnosti vyjadrujeme pomocou krivky produkčných možností:
Vyjadruje všetky kombinácie outputu pri plnom využití výrobných zdrojov. Ak sa krajina v nasledujúcich obdobiach rozhodne pre výrobu kapitálových statkov na úkor spotrebných statkov, rozšíria sa tým jej produkčné možnosti a krivka produkčných možností sa posunie smerom hore.
Ak sa krajina rozhodne pre výrobu spotrebných statkov, zmenia sa jej produkčné možnosti lem veľmi málo, pripadne sa znížia.
Všetky body, ktoré sa nachádzajú pod krivkou produkčných možností (n) predstavujú situáciu kedy krajina nevyužíva naplno všetky svoje výrobné zdroje.
Všetky body, ktoré sa nachádzajú nad krivkou produkčných možností (z) predstavujú nerealizovateľné situácie, krajina nemá dostatočné zdroje na produkciu takejto kombinácie statkov. Nazývame ju nedosiahnuteľná oblasť.
- Alternatívne náklady alebo náklady obetované príležitostne – vyjadrujú množstvo tovarov a služieb, ktorých sme sa vzdali v prospech inej alternatívy
- Zákon rastúcich nákladov – so získaním každej ďalšej jednotky výkonu rastú náklady
So zvyšovaním produkcie jedného výrobku cena alternatívnych výstupov každej ďalšej dodatočnej jednotky tohto výrobku vo všeobecnosti rastie.
- Zákon klesajúcich výnosov – s pridaním ďalšej dodatočnej jednotky vstupu pri nemennosti ostatných vstupov sa celkový výstup znižuje (hraničných výnos)
Ak sa súčasne zmenia všetky vstupy, potom môžu nastať nasledovné prípady:
· Ak sa v súvislosti so zmenou všetkých vstupov rovnako menia aj všetky výstupy, hovoríme o konštantných výnosoch z rozsahu výroby
· Ak tempo rastu výstupov je väčšie ako pri vstupoch, hovoríme o rastúcich výnosoch z rozsahu výroby
· Ak tempo rastu výstupov je menšie ako tempo rastu vstupov, hovoríme o klesajúcich výnosoch z rozsahu výroby
Pôda
- je primárny výrobný faktor, pretože jej množstvo, kvalita a poloha je daná prírodou a nie ekonomickou činnosťou človeka
- poľnohospodárka pôda a predovšetkým jej kvalita je daná nielen jej polohou, ale aj úrodnosťou
- úrodnosť- je schopnosť pôdy poskytovať rastlinám optimálne podmienky pre rast a vývin a uspokojovať ich nároky na živiny, vodu a pôdny vzduch
- rozlišujeme:
· prírodná úrodnosť – je podmienená genetickým typom pôdy a okrem toho je fyzikálnymi, chemickými a mikrobiologickými vlastnosťami
· umelá úrodnosť – je založená na prirodzenej úrodnosti, ale je ovplyvnená agrotechnickými zásahmi
Trh pôdy
Prenájom pôdy
- pri prenájme pôdy vznikajú medzi vlastníkom pôdy a prenajímateľom rentové vzťahy – vlastníkovi plynie z vlastníctva pôdy renta
- cenou pôdy je renta
- dopyt po pôde je dopytom odvodeným od dopytu po finálnych produktoch, ktoré sa na pôde vyprodukujú
Ponuka pôdy nereaguje na zmeny renty – je dokonale neelastická a to z toho dôvodu, že krajina môže ponúknuť len také množstvo pôdy, ktoré je jej dané prírodou
!graf!
- renta alebo cena pôdy sa stanovuje záväznou zmluvou minimálne na jeden rok vopred
- jej výška sa určí na základe cien plodín, ktoré sa na pôde pestovali v danom období
Predaj pôdy
- ako prvý sa týmto problémom zaoberal W. Petty a tvrdil, že tým že človek predáva pôdu prichádza o rentu z nej navždy a keďže považoval 21 rokov za priemerný vek žijúceho človeka, stanovil cenu pôdy ako 21-násobok renty
- v súčasnosti predstavuje cena pôdy takú sumu peňazí, ktorá by pri platnej úrokovej miere prinášala ročne úrok v rovnakej výške ako bola renta z pôdy
- cena pôdy pri predaji = renta/úroková miera
Kapitál
- je sekundárny výrobný faktor, pretože závisí od ekonomickej činnosti človeka
- v najvšeobecnejšom chápaní predstavuje sprostredkovanú výrobu, čiže odloženie dnešnej spotreby s cieľom výroby nových kapitálových statkov
Formy kapitálu
- Kapitálové statky – reálny kapitál
- tvoria ich statky dlhodobej spotreby, ktoré boli vyrobené
a používajú sa ako inputy vo výrobnom procese
- tri hlavné kategórie kapitálových statkov:
· stavby
· zariadenia
· zásoby
- pôsobia vo výrobe dlhodobo a ich hodnota sa prenáša do hodnoty výrobkov vo forme odpisov
- v tomto prípade hovoríme o fyzickom opotrebení,
- okrem toho dochádza u kapitálových statkov k morálnemu opotrebeniu, ktoré súvisí s ich technickým zastarávaním
- firmy sa pri svojej činnosti rozhodujú, akým spôsobom rozdelia nadobudnuté peňažné prostriedky medzi rôzne možnosti investícií
- dôležitým meradlom pri ich rozhodovaní je očakávaná miera výnosu z kapitálového statku (r – očakávaná miera výnosu, rentita)
- rentita predstavuje čistý ročný peňažný výnos z každej investovanej koruny
- ! vzorec!
- Peňažný kapitál
- predstavuje zdroje na výrobu kapitálových statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti sporia formou rôznych peňažných aktív
Trh kapitálu
- na trhu kapitálu sa stretávajú úspory domácností na stane ponuky s investičnými zámermi firiem na strane dopytu
- dopyt po kapitále je odvodený od dopytu po statkoch, ktoré sa prostredníctvom neho produkujú
- dopyt je závislý od dodatočného výstupu, ktorý sa vytvorí prostredníctvom dodatočnej jednotky kapitálu
- cenou kapitálu je úrok, ktorý predstavuje alternatívne náklady, ktorých sme sa vzdali v prospech využitia voľných finančných prostriedkov na investíciu
- pri realizácii investície je pre firmu dôležité, aby bola zisková
- preto porovnáva očakávanú mieru výnosu s nákladmi vynaloženými na získanie zdrojov
- môžu nastať nasledovné prípady:
- ak je rentita menšia ako úroková miera (r<i) nie je pre firmu efektívne investovať
- ak je rentita vyššia alebo rovná úrokovej miere, firma investíciu uskutoční
- ponuka kapitálu v krátkom čase je daná veľkosťou dôchodku domácnosti, spotrebnými zvyklosťami a veľkosťou úrokovej miery
!graf!
- z dlhodobého hľadiska rastie celkový dôchodok spoločnosti v dôsledku dodatočnej tvorby kapitálu a ponuka kapitálu je závislá predovšetkým od úrokovej miery
!graf!
Predaj kapitálu
- cenu kapitálu pri predaji zisťujeme kapitalizáciou dnešnej hodnoty celého toku budúcich výnosov
- trhovú cenu kapitálu zistíme ako cenu, ktorú by vlastník získal v podobe úrokov ak by sumu kapitálu vložil do peňažného kapitálu
- vzorec!!!!!
Práca
- je primárny výrobný faktor, pretože množstvo a kvalita práce každého jednotlivca je ovplyvnená jeho fyzickými a duševnými vlastnosťami
- práca je cieľavedomá ľudská činnosť vykonávaná za účelom tvorby hodnôt, t.j. statkov a služieb
- nositeľom práce je človek, ktorý sa nerodí ako výrobný faktor, ale stáva sa ním až po zapojení do pracovného procesu
Trh práce
- ponuku práce predstavujú domácnosti a ovplyvňujú ju nasledujúce faktory:
- veľkosť populácie
- práceschopné obyvateľstvo
- priemerný počet hodín odpracovaných za rok
- kvalita a kvantita práce
- krivka ponuky práce vyjadruje reakciu domácností na výšku mzdy a množstvom práce, ktoré sú pracovné sily ochotné odpracovať
- ponuka práce do určitej výšky mzdy rastie, ale od určitého bodu začína klesať, čo môže byť spôsobené tým, že domácnosti pri určitej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času
- pri dôchodkovom efekte, ktorý vzniká pri vysokých mzdách dokážeme svoje doterajšie nároky uspokojiť pri obmedzení pracovnej ponuky
- substitučný efekt – pri ňom sú všetky ostatné alternatívy využívania času inak ako na prácu príliš drahé a preto sa ponuka práce zvyšuje
Dopyt po práci
- je odvodený od dopytu po výsledkoch práce, po tovaroch a službách
- krivka dopytu po práci je závislá od hraničných výnosov, ktoré môže firma získať predajom výsledkov práce
!graf!
- pri rozhodovaní o tom, či firma zamestná dodatočného pracovníka, porovnáva hraničné výnosy práce a hraničné náklady práce, ktoré reprezentuje mzda
Cena práce
- mzda je všeobecný výraz pre mzdy, platy a ostatné formy odmien a kompenzácií za prácu
- základné delenie miezd:
- časová mzda – mzda, ktorá vyjadruje odmenu za určitý odpracovaný čas
- pri nej vymedzujeme celkovú sumu mzdy a cenu práce za jednu časovú jednotku
- úkolová mzda – je modifikáciou časovej mzdy a vyjadruje odmenu za určitý pracovný výkon
- skrytá úkolová mzda – časová mzda viazaná na určitý pracovný výkon
- delenie miezd z hľadiska zmien cenovej hladiny:
- nominálna mzda – je suma peňazí, ktorú pracovník získa za pracovný výkon
- reálna mzda – je suma tovarov a služieb, ktoré si pracovník môže kúpiť za nominálnu mzdu
!vzorec!
- úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy a od cien tovarov a služieb
Nezamestnanosť
- prejavuje sa ako prebytok ponuky práce nad dopytom po práci
- rozsah nezamestnanosti sa vyjadruje počtom nezamestnaných osôb evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) alebo pomocou ukazovateľa miera nezamestnanosti : !vzorec!
- práceschopné obyvateľstvo je tvorené nasledujúcimi skupinami:
1. pracovná sila, ktorá zahŕňa všetkých ekonomicky aktívnych ľudí: zamestnaný – ľudia, ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí ktorí nepracujú pre chorobu alebo štrajk a nezamestnaní – ľudia, ktorí si aktívne hľadajú prácu a sú evidovaný na UPSVaR
2. obyvatelia mimo pracovnej sily – patria tu všetci obyvatelia, ktorí prácu nemajú a ani ju nehľadajú (študenti)
Druhy nezamestnanosti:
- podľa príčin, ktoré nezamestnanosť spôsobujú:
- frikčná – nezamestnanosť, ktorá vzniká v dôsledku pohybu pracovníkov medzi jednotlivými pracovnými miestami, regiónmi alebo rôznymi etapami života (spôsobujú ju najviac absolventi škôl)
- štruktúrna – vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci (z dôvodu nesúladu kvalifikácie)
- cyklická nezamestnanosť – je zapríčinená hospodárskym poklesom alebo recesiou
- sezónna – je zapríčinená tým, že niektoré druhy práce sa dajú vykonávať iba v niektorom časovom období
- podľa charakteru nezamestnanosti:
· dobrovoľná nezamestnanosť – je prirodzenou súčasťou každej ekonomiky, počet nezamestnaných je pri nej nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest !graf! je súčet frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti
· nedobrovoľná nezamestnanosť – vzniká, ak počet voľných pracovných miest je menši ako počet pracovných síl !graf!
Medzinárodný menový systém, mena, menový kurz,
Medzinárodný menový systém
• predstavuje súhrn pravidiel a opatrení spojených s pohybom peňazí medzi štátmi,
• jeho úlohou je sprostredkovať platby medzi jednotlivými krajinami.
Vývoj medzinárodného menového systému
Bimetalizmus
• používali sa dva kovy – zlato a striebro,
Monometalizmus
• všetky funkcie peňazí plní len jeden kov,
• existoval vo forme zlatého, strieborného ale aj medeného monometalizmu,
Zlatý štandard
• používal sa od roku 1870,
• štandard zlatej mince (typický zlatý štandard),
– voľná vymeniteľnosť peňazí za zlaté mince,
– presne stanovený obsah zlata v menovej jednotke,
– voľný export a import zlata,
• štandard zlatého zliatku
– papierové peniaze možno vymeniť len za zlaté prúty
• štandard zlatej devízy
– bankovky nie sú vymeniteľné priamo za zlato, ale za valuty iných štátov, ktoré sú vymeniteľné za zlato v danom pomere.
Štandard bretton-woodskeho typu
• používal sa od roku 1944,
• cena zlatej parity = kurz medzi ich menami,
• zlatá parita vyjadrovala hmotnostný pomer zlata porovnávaných jednotiek dvoch krajín,
• uplatňoval sa systém relatívne pevných menových kurzov s osciláciou ± 1 % okolo parity,
• svetové rezervné meny - britská libra a americký dolár.
Medzinárodný menový fond
• ústredná finančná inštitúcia zaoberajúca sa koordináciou menovej politiky a riadením kurzového režimu,
• na vyrovnávanie zostatkov medzi centrálnymi bankami sa využíva špeciálna zúčtovacia jednotka SDR (osobitné práva čerpania Special Drawing Rights).
Kinsingtonský menový systém
• vznikol v roku 1976 po otrasení pozície dolára,
• zrušila jeho voľná vymeniteľnosť doláa za zlato,
• systém riadenej pohyblivosti menových kurzov,
• základným rezervným prostriedkom sa stali SDR.
Európsky menový systém
• vznikol v Európe v roku 1978,
• bola zavedená samostatná zúčtovacia jednotka ECU,
• ECU predstavovala rezervnú menu.
Európska menová únia
• rok 1991 – vznik Európskej únie - členské krajiny vyjadrili súhlas s dobudovaním hospodárskej a menovej únie,
• podstatou je zavedenie jednotnej európskej meny euro, spoločná menová politika a zabezpečenie cenovej stability.
• od 1. januára 1999 zanikla menová jednotka ECU, ktorá bola nahradená eurom v pomere 1 : 1.
Devízový trh
• menový kurz predstavuje peňažný vzťah medzi domácou a zahraničnou menovou jednotkou, je to teda cena jednej meny vyjadrená v inej mene,
• sú určované na devízovom trhu,
• výšku menového kurzu ovplyvňuje medzinárodný pohyb kapitálu, inflácia, clá, kvóty, ekonomické cykly, preferencia domáceho tovaru pred zahraničným a produktivita,
• dopyt po cudzej mene (GBP) je odvodený od dopytu po zahraničných tovaroch a službách,
• ponuka cudzej meny (GBP) je odvodená od dopytu zahraničia po domácich tovaroch a službách.
Základné systémy menových kurzov
• Systém pevných menových kurzov prevládal v tzv. zlatom štandarde bretonwoodskeho typu. V tomto systéme centrálne banky obchodujú s domácou menou tak, aby udržali kurzy svojim mien fixované na vládou presne stanovenej úrovni.
• V systéme flexibilných menových kurzov sú kurzy jednotlivých mien určované na základe dopytu a ponuky bez akejkoľvek intervencie vlády.
• V súčasnosti sa krajiny usilujú o to, aby kurzy ich mien boli relatívne stále, bez veľkých výkyvov. Toto dosahujú systémom riadenej pohyblivosti, kedy centrálne banky nechávajú kurzy kolísať zo dňa na deň, ale zároveň ovplyvňujú ich vývoj intervenčnými nákupmi a predajmi svojej meny na devízových trhoch.
Súvisiace pojmy
• ak hodnota meny rastie, hovoríme o jej zhodnocovaní (apreciácii), tzn. že za jednotku národnej meny možno nakúpiť väčší počet jednotiek zahraničnej meny,
• ak menový kurz národnej meny klesá, hovoríme o znehodnocovaní (depreciácii), tzn. za jednotku národnej meny môžeme nakúpiť menšie množstvo zahraničnej meny,
• revalvácia znamená oficiálne zvýšeniu menového kurzu domácej meny voči ostatným menám,
• devalvácia naopak znamená oficiálne zníženie menového kurzu domácej meny voči ostatným.
•